Vianočná poľovačka.
Môj otec bol poľovník.Nie,nejaký slávny lovec,ako napríklad náš sused,starý jáger,u ktorého ste museli dávať pozor,aby ste si nevyklali oko o nejaké parohy.Ten mal jelenie aj srnčie parožia navešané po celom dome.My sme mali doma na stene akurát jednu trofej zo srnca,čo bol skolil náš tata.Raz,keď som sa ho opýtal,ako je to vlatne s tými trofejami,mi to vysvetlil.
´´No,pozri sa!Nie je žiadny problém,keď máš flintu s ďalekohľdom,trafiť jeleňa či diviaka.Keď ho už raz vidíš,už ti neujde.Lenže si musíš dva razy rozmyslieť,či budeš strieľať.Je rozdiel,uloviť jeleňa či diviaka,keď ti behá doma po záhrade,alebo,keď ti zhasne,voľakde hore pod Kriváňom. Vieš ty,čo to je za robotu,takého,pár sto kilového jeleňa,dovliecť dolu do doliny?
No a potom je tu ešte jedna vec.Zober si,že ti na poľovačku príde takých desať,či pätnásť ľudí.Vieš ty,koľko by ma to v krčme stálo,keby som musel platiť toľkým ľuďom oldomáš?Za tie peniaze by som si mohol kúpiť aj dva jelene!´´
Nuž,musel som uznať,že zastreliť takého jeleňa,či diviaka,to teda nie je žiadna sranda.A kým potiahneš spúšť,treba si to veru tri razy rozmyslieť.
Ale na poľovačky chodil tatko poctivo.Mám dojem,že vari nechýbal ani na jednej.No a na tej vianočnej musel byť,aj ´´…kdyby šídla padali!´´ ako hovoril pán Werich.
´´Kúp mi voľačo do hory!V sobotu máme poľovačku.A cigaretľe nezabudni !´´
Toto bola otcova klasická požiadavka pred každou poľovačkou.To,voľačo do hory,bol kus slaniny,bravčová konzerva,či kus klobásy.Pol litríka rumu a dve pivá,boli samozrejmosťou.
No a naša mama,tá mu vždy klasicky odpovedala:
´´Neviem na čo chodíš na tie poľovačky.Mäso si ešte nikdy nedoniesol a len sa zbytočne vyhadzujú peniaze!Keby si si za to,čo sa vyhodí za pálenku a cigaretle,kúpil u mäsiara mäso,mohli by sme sa s ním napchávať každý deň!´´ bola mamkina klasická odpoveď.
Na toto už bol tatko,za tie roky,dávno zvyknutý.
Pokračovalo to tým,že veď už pár krát čosi doniesol a že zase až tak často nechodí.
Mama,ako vždy,hodila hrach na stenu a otec sa na poľovačku aj tak vybral.Ja som tam,samozrejme,nemohol chýbať.
Taká poľovačka,to teda bolo niečo!
Spakovali sme si pakšamenty.Tatkovi mama do starého vyblednutého rupsaku nabalila proviant.Ja som si zobral na opasok malú dýku,čo mi otec vybrúsil zo zlomeného mamkinho noža z kuchyne.Na krk som si zavesil maličký,výborne približujúci,ruský ďalekohľad,čo tatko čvajzol v robote.Na seba teplé spodky,tepláky,vlnený sveter,vetrovku a do gumených čižiem dvoje ponožiek.Aj tak mi boli prd platné,lebo na nohy ma začalo oziabať,len čo som prešiel po snehu pár krokov.Kdeže vtedy snehule,či zateplené vibramy!
A komu to vtedy vadilo…?
A vyrazili sme…
Na hlavách fasované baranice zo strojární,tatko v starom kožáku,ako Indiana Jones,kožené fasované kapce a na pleci guľovnicu.No,musel byť na nás pohľad…
Najprv sme si na rohu,nejakú tú polhodinku,počkali na auto.Áno,naši miestni jágri mali na odvoz do hory auto.
No,auto!Bol to taký autiačik,s malou korbou,zakrytou celtovou plachtou.Po stranách lavice na sedenie.Vždy sa kdesi prilepil a zakaždým sme museli naň čakať.
Vyviezol nás pekne,až hore do doliny,kde stál starý poštový vagón,prerobený na poľovnícku chatu.Horšie bolo,keď navalilo po pás snehu.To sme museli zbytok cesty po svojich.
Dlhý poštový železničný vagón,bol postavený na betónových podstavcoch pri potoku,vedľa cesty.Stolári urobili drevený krov,ktorý náš tatko oplechoval.Parádna chata!
Trošku sme sa zohriali,chlapi si dali po kalíšku slivovice.Aj mne tatko ulial.Na vianočnú poľovačku sa vždy nazbieralo,tak okolo desať jágrov.Ja som tu tiež nebol sám.Na poľovačky chodievali so mnou vždy zo dvaja či traja,jágri-elévi.
No a pobrali sme sa…
Bola to krása,chodiť po takejto zimnej hore.Záviselo to,samozrejme,aj od počasia.Keď mrzlo,dobre nás vyoziabalo.Keď bol odmäk,boli sme mokrí,ako pltníci.Jágri-strelci,tí už išli vopred.Vždy bolo aj pár hostí.Nejaký ten pán doktor z okresu,ba pritrafil sa aj súdruh z Bratislavy,či nejakí iní vtedajší papláši.Tí mali najlepšie fleky na miestach,kade chodila zver a kde sa dalo čosi streliť.My,honci,sme robili pohon.Išli sme vyrevujúc po hore a mlátili sme po stromoch bakuľami.Bolo treba zver,ak tu nejaká bola,vyplašiť a nahnať ju pred flinty strelcov.
No,ono výraz ísť po hore,treba trochu vysvetliť.Raz som bol s tatkom,na vianočnej poľovačke na Orave,kde vtedy poľoval.Jágri sa nám kdesi stratili a tak sme sa,aj s mojím kamarátom Milanom,vytrepali pomedzi stromy na vrch akéhosi kopca.Krásna lesná čistinka,zasypaná snehom a akoby posiata malými smrečkami.Zrazu som počul akési ´´žuch´´ a už som bol po pazuchy v snehu.Tie malé smrečky,to boli vrchovce dvojmetrových stromov.Bolo tu nasypané skoro dva metre snehu.
No a dnes,škoda hovoriť…
Takže,po hore sme sa brodili,kde tu aj metrovým snehom.
No a potom,keď sa tento cirkus skončil,boli dva scenáre.Buď sa čosi zastrelilo,alebo sa nezastrelilo.Bývalo tak i tak.
Dosť záležalo aj od toho,kde trafená zver ´´zhasla´´,ako vravia jágri.Keď bola,kdesi vysoko pod hoľami a bolo ju treba odtiaľ dovliecť dolu do doliny ku chate,no ´´…potěš tě Pán Búh!´´,ako hovoria v Čechách.Bohvie čo,nebolo aj to,keď sa nič nestrelilo.To boli potom zvady,kdo za to mohol.
No a nedaj Bože,keď sa zver ukázala a ktosi netrafil!
V poľovníckej latine sa tomu hovorí ´´okediv´´.Všetky tieto možnosti končili tým,že sa vytiahli z rupsakov buteľky a začalo sa piť.Ak náhodou niečo buchol niektorý z pozvaných hostí,no tak toho to vyšlo pekne draho.Najprv poulieval šťastný strelec.Potom sa vydulo to,čo si každý priniesol z domu.A keď padla posledná buteľ,išli spojky pre ďalší trúnok dolu do dediny,no a napokon,keď sa vycedila aj posledná kvapka,sa išlo pokračovať do krčmy.
Párkrát som zažil,ako ktorýsi z rozjarených jágrov,zdrapil úspešnému lovcovi jágerský zelený klobúk,vyhodil ho do výšky a ozvala sa kanonáda.Kto mal po ruke flintu,bil do klobúka,kým bol v ľufte.A potom začali lietať aj ostatné klobúky.Tatko tiež kde tu,doniesol domov z poľovačky,na franforce rozstrieľaný zelený ´´tralaláčik´´.
Našu mať išlo od radosti rozdrapiť.
No a keďže bol koniec roka,bolo treba ísť do krčmy.Zapiť starý rok.To bola tiež akási každoročná tradícia.Tam som ja už nešiel.Tatko mi zavesil na hrb premočený rupsak,na plece flintu a domov som ešte vliekol aj vianočný stromček.Premočený a premrznutý som si v kuchyni pri šparheľte máčal,od zimy fialové,omrznuté nohy,v ľavóri s horúcou vodou.Mama mi aj hraťaťa uliala,aby som rozmrzol.
No a otec prišiel klasicky,pred polnocou,akože ináč,po hlave.Takto tradične končila skoro každá poľovačka.
Tá vianočná určite!
Cez Vianoce roku 2014 si zaspomínal Dušan Kvičník.
Celá debata | RSS tejto debaty