Keď mi zdochne koza…

Závisť.
Typická slovenská,ľudová,dalo by sa povedať,historická vlastnosť.Keď mi zdochne koza,tak susedovi,nech zdochnú dve.Alebo ešte lepšie,nech mu pokapú všetky.Neviem,ako je to u iných národov,no tu na Slovensku,tu sme takí závistliví,až nás z toho ide šľak trafiť.
Čo národy!
Ja som taký závistlivý,no,až no!
Veď len povážte.Kúpil som,ešte za komunistov,od fabriky,taký starší rodinný domec.Nič veľké,taký prdínec.Na splátky,samozrejme!
Kdeže ja za hotové…
Robil tam so mnou vtedy,jeden môj kamarát.Spolu sme vymetali šenky.Zrazu sa mu pritrafila akási buchta a vyženil s ňou aj,už skoro hotový,barák.Čo barák,hotový paparín!Čosi na ňom porobil a býva si ako pán.
A ja som ten môj splácal,ako blbec,skoro desať rokov.
Ide ma od závisti rozdrapiť.No ale,čo už narobím.Keby tak sadlo keno,tak by som mu ukázal!Kurňa hoši guten tag…
No a kde,v čertovej materi,sa v nás tá závisť nabrala?Narodili sme sa už s tým?Či to máme v tých našich génoch,čo sa nakotili, ešte tam voľakde u neandertálcov?Možno že,už vtedy závidel,nejaký ten chlpatý,že sused ulovil väčšieho mamuta ako on a išlo ho od závisti rozdrapiť.
´´Pozri,stará!Tí majú mäsiska!Môžu sa obžierať aj celý týždeň a ja aby som ráno zase išiel zháňať voľačo do huby!No,nepobila by si ich na kopu!´´
A možno práve preto vykapali.Od závisti pohlušili jeden druhého.
Alebo z našej slávnej histórie.
Zoberte si takého Ďura Jánošíka!Najslávnejší slovenský zbojník.A vari už hádam ani nie,dnes máme u nás aj slávnejších.A bohatým brať a chudobným dávať?
Túdle!

Bohatý si nazbíjané zobrať nedá,tak ošklbeme aj chudobných,aj tí majú hromady grošov pozašívané v strožliakoch.
Ako ten zbojník vo filme,ešte aj gate im zobral.
Podchvíľou je v novinách,ako nejaké počerné súdružky,ošmekli o pár stotisícoviek euríkov,nejakú ´´chudobnú´´ slovenskú babku.
A čo náš Ďuro?Nuž vraj,bohatým bral a chudobným dával?
Možno aj!
Ale prečo!Bolo mu ľúto bedače?Ale kdeže!Závidel bohatým a preto ich ošklabával.
´´Ja budem gdekäde v studených jaskyniach prespávať,reumu lapať a vy sa budete na otománoch groniť a tokajským gágory prelievať?Tak to teda páni,prŕ!´´
Išlo ho od závisti rozdrapiť,preto zbíjal.Drevenicu v Terchovej mu drábi vypálili a pyšný Oravský zámok sa na vysokej skale nadrapoval nad celým Uhorskom,či čo to tu vtedy bolo.
No,nerozdrapilo by vás od závisti?
Zaujímavé je potom,keď sa tak podarí dnešnému, postkomunistickému závistlivcovi,tiež si namastiť vrecká.
Na haciende,za štôrmetrovým kameným múrom,sa vyvaľuje v ušatom foteli,nalieva sa kentackou hviskou a v papuli omieľa polmetrovú fidélovku.Už nezávidí,už má aj on!
Terazky už závidia jemu.
A kolotoč pokračuje.Jeden sa zazobal,vyliečil sa zo závisti,ale stovky nových závistlivcov s holou riťou pribudlo.
Závidia,až sa z nich kúri!
Veru!Takýto sme my,rázovitý slovenský závistlivý národ.
A kým jedni nebudú vedieť čo s peniazmi a druhí si budú sopeľ do rukáva utierať,dovtedy to tu na Slovenskej postati,tak bude.
Komunisti mali kedysi v pláne,toto vyriešiť.Všetkým rovnako!Podľa sovietskych továriščov.Náčaľstvo sa na dačiach nadájalo vodkou a ostatní graždani mali vsjo rovno.Vsje mali holú riť!
No a myslíte si,že by sa u nás na Slovensku nenašiel ani jeden závistlivec,ktorý by aj to rovnako,susedovi nezávidel?
Ale našiel a nie jeden!
´´Stará,pozri sa na toho nášho suseda!Veď ten má všetko,ako my.Ako je to možné?´´
A sme tam,kde sme boli.
No,zase na druhej strane,je tiež pravda,že keď som ja s kamarátmi vysedával po krčmách a prepíjal aj to málo,čo som zarobil,zazobanci vysedávali doma,lúštili krížovky a žgrlili grošíky do štrimflí.
Nuž ale,čo sa už dalo za boľševika ušetriť?A keby sa mi aj dačo podarilo nahonobiť,prešustrovala by mi to žena s dcérou po obchodoch.
To dnes je iná doba!
Ako vykrikoval ten Polievkov čašník.Stačí sa nadrapovať na tom správnom mieste a závistlivý slovenský národ ťa na ten bratislavský Olymp vytisne aj nasilu.No a tam si už za vodou.
Môžeš mať ty pekne na háku,viď Jánošíka,závistlivý slovenský národ!Už ti môže…,akurát tak závidieť!
Mama mi vždy vravela,keď sme sa s bratom šklbali o to,že jemu sa usypalo viacej cukríkov:
´´Len sa pekne podeľte!Nesmieš mu závidieť.Ak ho máš rád,musíš mu to dopriať!´´
Nuž,mal som bračeka rád,aj sme sa akosi podelili,aj by som mu bol doprial,ale išlo ma rozdrapiť od závisti,že sa mu tých cukríkov usypalo viac!
Tie gény,kurňa,nepustia!

Spísal Dušan Kvičník Kolštrom,
1.septembra 2015.