Fondy,tak trochu inak…

No,podumal som najprv chvíľu,keď mi prišlo,že napíšem tento článok.V dnešnej dobe je kombinácia slov ako charita,pomoc, solidarita,fondy či voľby,povedal by som,mierne chúlostivá.
No,čo už…

Kedysi,za boľševika,keď som si išiel na fajront do kancelárie pre výplatu,sa skoro pravidelne stávalo,že na stole mala súdružka,čo vydávala obálky s korunami,položený hárok papiera.V záhlaví bolo napísané ´´PRÍSPEVOK NA FOND SOLODARITY´´.
Na vrchu bolo meno nášho súdruha riaditeľa,potom suma koľko dal a podpis.Direktor dával obyčajne 30 Kčs,majstri a vedúci po 10 Kčs,no a ostatná robotnícka trieda,uvedomelí 10 a prinútení 5 Kčs.
Raz,keď sa už zdalo,že boľševický režim skapína,som sa spätil a nedal som!Vtedy len sprostý nevedel,že tieto peniaze na žiadnu solidaritu nepôjdu.
Bol u nás v závode jeden taký,ktorý nikdy nedal.Môj starší kolega Pišta.Nie,že by bol hrtan,lakomec,to ani náhodou.Pišta bol tvrdý kresťan katolík,ten v krčme zaplatil aj cigáňovi.
´´Dám,na hocičo dám!Ale Týmto,nedám!´´ zvykol povedať,keď za ním prišli s vyberacím hárkom.Potom už ani nechodili.
A skúsili ste za boľševika nevoliť?Pišta nebal ani raz!A od vrchnosti ani nič nepýtal.Dobre vedel,že by to bolo zbytočné!
Ústav Pamäti Národa by mu mal udeliť voľáky metál!
Nuž a ja som poopičil po Pištovi!
Ja Gustovi pivo platiť nebudem!

Najprv sa nedialo nič.Ja som na ten ´´Fond´´ celkom zabudol.No,nezabudol súdruh riaditeľ.Pricvikol ma na chodbe.
´´Dušan a vy ste prečo biela vrana?´´
Nemal som šajnu,o čom to hovorí.Obyčajne mi,ako mladšiemu, tykal.No,keď ma išiel ´´sfúknuť´´,tak to mi vždy vykal.
Tušil som,že čosi zasmrdelo…
´´A,čože sa akože…?´´ brbotal som pred naježenou vrchnosťou.
´´No,ten Fond!Všetci dali,akurát vy nie…!´´ zazeral na mňa direktor,ako Kristus Pán na Oravu.
´´Ále,veď dám,keď už…´´ scvrkával som sa pred pánom súdruhom.
Fúh!Vydýchol som si!Bolo ti toto treba…
Vybehol som na poschodie do kancelárie.
´´Kde máš ten papier s tou solidaritou?´´ pýtam sa vystrašenej súdružky.Podáva mi,od vrchu dolu,menami popísaný hárok.
´´Koľko dal?´´ ukazujem bradou na dvere riaditeľne.
Kukám na papier.Na samom vrchu za 40,ostatní po menej,väčšina po 5 Kčs.
Vravím vykulenej buchte :
´´Dám!Boha,že dám!Ale ma tam napíšeš na samý vrch a vycapíš to dolu na nástenku!´´
Keď som išiel zo šichty,pri pichacích hodinách bolo,ako česi vravia,´´srocení lidu´´.Všetci čučali na nástenku.Päť korunoví solidaristi sa na mňa škerili, ostatní,hlavne tí starší,krútili hlavami a môj kamarát Ferenc,ten ma pekne slušne počastoval :
´´No,ty si teda dobrý k…..!´´
Na nástenke bol prišpendlený fondový dokument.Na vrchnom riadku,nad riaditeľovými 40 korunami,svietilo mojich 100 Kčs!
Nuž,nasral som sa.
Ja ti dám bielu vranu!Ja ti ukážem ´´Solidaritu´´!

´´Načúvaj,keď ty máš toľko peňazí,mohol by si vari aj čosi poplatiť!´´ pripomenul mi Ferenc.
No,čo mi zostalo?A tak sme išli solidarizovať,ako býva na Slovensku zvykom, do krčmy.
Zo závodu zvykol,ako posledný,odchádzať súdruh riaditeľ.
Neradno sa mi tu bolo obšmietať.
Na druhý deň papier z nástenky zmizol.Čakal som,že mi direktor najako ´´poďakuje´´,no, nepamätám si,že by ma bol nejako extra poťahoval.
Asi bol so mnou ´´solidárny´´!
Alebo to bolo tým,že im už priháralo…

Keď sa bol pred pár rokmi pobral môj tatko,našiel som v jeho písomnostiach zaujímavé potvrdenie.Bol to kúsok papiera,veľký asi,ako normálna vizitka.Bol na ňom tento nápis :
´´Občan Vojtech Kolštrom daroval 5 Kčs v prospech bojujúceho vietnamského ľudu.´´
Ktože ho tam vie,kam sa vtedy podeli peniaze z takýchto ´´Fondov solidarity´´?

Aj teraz sa na kadečo vyberá.Počerných šengenských spoluobčanov s plechovicou v hrsti,vraj behá po Bratislave neúrekom.
No a ešte tí chudáci utečenci…
Jedni im dajú aj posledné,no nájdu sa aj takí,ako je u nás zvykom,ktorí špekulujú,ako na nich zarobiť.Alebo im pri reportáži podrazia nohy,ako sme videli,aby bol atraktívnejší záber.
Da še tak i tak!

A čo vy,prispeli by ste na ´´Fond Solidarity´´?

Spísal Dušan Kvičník Kolštrom,
10.septembra 2015.