Hríb zo záhribia. . .

Hríb zo záhribia…

No,písať teraz o hubách,keď tohto roku ešte ani nezačali rásť,je vari,akási provokácia voči slovenskému hubárskemu národu.
No,čo už?Keď nerastú,tak o nich aspoň napíšem…

Stalo sa to pred pár rokmi.
Bolo presne také isté počasie,ako je teraz.Tiež vtedy nekvaplo už hádam mesiac.No,predsa len bolo čosi inak.Slnko toľko nepripekalo a bolo skôr,tak akosi,polooblačno.Ani voda na kúpanie sa ešte nestihla zohriať.
Skočil som si do šenku na pár deciek červeného.No,čo iné sa dá robiť,pri takomto spôsobe leta,ako by povedal klasik.Tam už,ako je aj teraz zvykom,zohrieval stoličky nezamestnaný a maródujúci slovenský národ.
Bývam,dá sa povedať,v takej podhorskej časti našej dediny.
´´Á,Kvičník zišiel z hôr!´´ privítala ma naša krčmárka Evica a išla mi načapovať.Do veľkého pohára dva deci červeného,tri deci kofoly a zopár kociek ľadu.
´´Na,tu máš ten tvoj kýbeľ!´´ škerí sa na mňa cicnatá Evka a podáva mi orosený pol litrák.
Zapadol som do kolektívu miestnych štamgastov,kde sa už preberal nedeľňajší fotbal.Po vyčerpení témy sa prešlo,ako tu býva zvykom, na politiku.No,o čom už budeš v krčme…
Nuž,posedeli sme,popili,podebatili a začalo mi byť akosi dlho.Na pivko sa pristavil aj môj kamarát Stanko,všeobecne,pán Boh vie prečo, nazývaný Mravec.Bolo na ňom vidno,že už kdesi tankoval.
´´Á,ty čo?Od rána slopeš kdesi inde a sem sa prídeš už len dojebať?´´ zavŕtala prostoreká krčmárka,keď videla,že Mravec preslopal ´´jej´´ zárobok v inom šenku.
Najebaní domov,opití spať,ako sa vraví u nás na Slovensku.
A tak sa dopoludňajší štamgasti začali pomaly vytrácať.Ostali sme tam s Mravcom sami.Bolo čosi poobede a do večera ďaleko.Po druhej príde z roboty druhá vlna vysmädnutých robošov.
Bolo načim sa odtiaľto vysmradiť.
´´Poďme sa pozrieť kdesi do hory!´´ vravím Stanovi.
´´Ti šije!Veď nerastie nič!´´ zareagoval na hubársku sezónu,ktorá vlastne ešte ani poriadne nezačala.
´´Veď nie na huby!Len tak sa prejsť!´´ vysvetľujem.
´´Ále,čo tam budeš chodiť,keď je tam sucho,ako na Sahare!´´
Bolo vidno,že sa mu do hory veľmi nechce.
Nuž,krčma je len krčma!
´´Opečieme slaninku a mám doma aj slivovičku.Ešte z tej mojej!´´
To zabralo.Stanko ožil.
´´KSS?No,to by som si dal!´´
A bolo rozhodnuté!
Jeden rok bolo sliviek a tak som dal vypáliť.Podarila sa exceletá 52 grádusová!Urobil som si na fľašky svoje etikety s názvom KSS,´´KVIČNÍKOVA SLOVENSKÁ SLIVOVICA.´´
A tak som doma načapoval do ťapky KSS,zobral psa a kus slaniny a vyrazili sme do hôr.
No,čo to budem naťahovať.Urobili sme taký okruh,potužujúc sa slivôčkou.V hore to vyzeralo,ako keby tu huby nikdy nerástli.Ani len nejakú tú usušenú muchotrávku sme nenašli!
Neskutočné!
A tak sme zaparkovali na našom guľáš pľaci pri potoku pod jelšami,kde máme ohnisko.Posedeli sme,opiekli slaninku,dali sme si ešte po jednom a pobrali sme sa domov.Kúsok poniže,hneď vedľa cesty,je taká lúčka s pár brezami.Bolo to obľúbené hríbovisko môjho tatka,výborného hubára,ktorý toto miesto nikdy neobišiel a párkrát tu hríbiky aj našiel.
A tak,keď som išiel okolo,tiež som sa tu vždy zastavil.Aj ja som tu hubky, kde tu,našiel.

´´Poď,ideme pozrieť na tatkov pľac!´´ vravím Stanovi.
Preskočili sme malú priekopu a boli sme na lúčke pod vysokými brezami.Samozrejme,že pri takomto suchu,sme tu nič nenašli.
Vybral som z bočného vrecka ťapku so zvyškom KSS-ky.
´´Tak si dáme po jednom!A jeden aj nášmu tatkovi!´´ prihovoril som otcovi,ktorý je už pár rokov,tam kdesi hore.
Vydúchli sme po jednom vrchnáčiku a jeden,posledný,som vylial tatkovi do suchej trávy.
´´No,daj dákeho hríbika!´´ vravím otcovi.
Vedľa briez rastie na kúsku taká vysoká ostrá tráva.Tu sme obyčajne našli nejakého hríba.No,pri takomto suchu,aké bolo teraz,som ani nedúfal,že tu dačo bude.
Pár kvapiek slivovice sa stratilo v tráve a ja len tak zo zvyku,som nohou prevrátil zopár usušených stebiel.
A ´´vylezli mi oči z dúlkú´´!
V suchom vybielenej tráve svietil krásny tmavohnedý hríbik!
´´Mravec kukaj!´´ vravím Stanovi.
´´Boha!Vari ťa ten starý Béla počul!´´ zahlásil vyvalený Mravec.
Dôkladne som prehrabal ´´šišatú´´ trávu,ako to tu otec volal,ale nič viac tu nebolo.Len ten jeden.
Bolo to neskutočné!Sucho ako v Kuvajte,nikde ani hubky a tu v tráve hríb!Vari ma ten tatko naozaj počul.Nevdojak som sa poobzeral dookola,či sa na mňa odkiaľsi z kríkov nepozerá.
Bol som rád,že tu je so mnou aj Stano.
Toto by mi asi nikto neuveril!
Každý hubár vie,že keď je sucho,sú huby samý červík.Tento hríbik bol ako syr.Bez jediného červíčka!
Neskutočné!
Hríb zo záhribia!

Na ozajstný hubársky príbeh,spred dvadsiatich rokov,
si spomenul Dušan Kvičník Kolštrom,
7.augusta 2015.