Vzkriesenie.

Bolo pár dní po dvadsiatom prvom auguste 1968.V júni som mal  záverečné skúšky v učilišti.Užil som si moje posledné prázdniny a 1.augusta  som ,ako čerstvý elektrikár,nastúpil do fabriky,budovať našu socialistickú vlasť.Pamätám si,že na konečnej montáži v závode,visel na stene veľký transparent s nápisom ´´POCTIVOU PRÁCOU POSILNÍŠ SVETOVÝ MIER!´´

A pod týmto nápisom,robotnícka trieda montovala najnovšie tanky.

Áno,po vyučení som začal zarezávať vo fabrike,kde sa vyrábali tanky.No a keďže sme tu mali,ako by povedal  major Terazky,´´hentú okupáciu´´,výroba sa zastavila.

Nebudeme predsa vyrábať tanky pre okupantov!

´´Ruskí bratia´´nečakali,až začne Mesiac českosloslovensko-sovietskeho priateľstva a už v auguste navštívili naše strojárne.Ani nehľadali bránu a vtrepali sa do závodu rovno  cez plot. Prišli na jednom či dvoch tankoch,chvíľu postáli a na pár zvedacov pustili  dávku z guľometu.Na  závodných  cestách,čakalo vtedy  na expedíciu,pár desiatok novovyrobených  mašín  a ´´zachvátčiki´´,keď ich uvideli,pustili do giat a pakovali sa dierou v plote kade ľahšie.

Nu,vot!Geroji!

Bola polovica,ešte pomerne horúceho,augusta a ja som sedel na múriku pred naším domom.Pred pár dňami tu stála kolóna ruských tankov.Po železných pásoch zostal na ceste len rozmrvený asfalt.

Z chladničky som si priniesol malinovku,ktorú som sa chystal otvoriť.

Naša časť dediny je na kopci.Takže,keď niekto príchádza z dediny,vychádza na kopec.Bol podvečer a v prítmí zapadajúceho slnka,som videl,že z dediny ktosi prichádza.Išiel,tak akosi pomalšie a tak som si pomyslel,že to bude niektorý sused,čo sa bol prilepil v krčme.Keď prišiel bližšie,bolo mi jasné,prečo sa tak vlečie.

Tento chlap,už bolo vidieť,že je to chlap,čosi niesol.Keď som sa lepšie pozrel,zdrevenel som.

Vysoký a pomerne dobre stavaný chlapík,trepal na pleci  kríž.Dva drevené, neohobľované,hrubé hranoly, odborne spojené, do hádam,trojmetrového kríža.Musel už prejsť hodný kus cesty,lebo drevo na konci kríža,ako ho ťahal po zemi,už bolo dobre zodraté.

Bol podvečer,na ceste ani živáčka a keď tento čudný pocestný prechádzal okolo mňa,vari sa mi aj nohy roztriasli.

Spotená,opálená  tvár,malá  briadka,dlhé vlasy až na plecia a na sebe dlhý kaftan z hrubého,kedysi možno,bieleho plátna.

Kristus!Hotový Kristus!

To bolo jediné,čo mi vtedy prišlo na um.

´´Dobrý večer!´´ vyjachtal som akosi.

´´Dobrý,dobrý!´´ odfúkol si uťahaný  pútnik.

Ešte stále som držal v ruke malinovku,ktorú som vyvalený,ani nestihol otvoriť.

´´Dáte si?´´ ponúkam mu studenú fľašku.

Zložil  kríž  z pleca,oprel ho stĺp miestneho rozhlasu a prisadol si na múrik.

Už som akosi rozmrzol,vidiac,že to je normálny človek.

´´A odkiaľ idete?´´ pýtam sa a  podávam  mu malinovku.

Píjúc malinovku,šuchal si odreté plece,ukázal jedným prstom na západ,ako Yul Bryner v Siedmych statočných.

´´A ešte ďaleko máte…?´´ čakám,že ukáže prstom na východ.

´´Do Košíc a možno ešte aj ďalej…´´ vraví,utierajúc si spotené čelo do rukáva.

Asi ten film nevidel.

Sedel,ruky si  chladil o fľašku a pozeral na opretý kríž.

Napadlo mi,či nie je hladný.

´´Donesiem vám čosi zjesť!´´ ponúkol som.

´´Ó,ďakujem,ďakujem,mám ešte chlieb!´´ prekvapil ma.

Nuž, moc toho nenarozprával.Ešte chvíľu posedel,dopil malinovku a začal sa zberať.

´´Tak ja už pôjdem!Ďakujem a s Pánom Bohom!´´ rozlúčil sa.

Prešiel som s ním na druhú stranu cesty a pomohol som mu s krížom.Pripadal som si ako ten, z biblie…

Ľavou rukou mi zakýval a drúc krížom o cestu,na ktorej boli stopy po pásoch ruských tankov,pomaly odišiel na východ…

Stál som tam s prázdnou fľaškou v ruke,rozmýšľajúc,či  sa to stalo naozaj,alebo sa mi to len zdalo.

Pre Boha,kto toto bol?Kdesi v podvedomí ma šteklilo…

A čo ak toto bol skutočný …

No,ale toto hádam nie!Prečo by sa ukazoval akurát mne?V kostole som bol, ani nepamätám…

Nuž,čudné to všetko bolo!

Čudné bolo aj to,že  za tú polhodinu,čo som tu sedel s ´´Kristusom´´,neprešlo po ceste ani jedno auto a nebolo tu okolo vidno ani živej duše.

Nuž…!

Za pár dní,keď sme v krčme nadávali na  rusov a na okupáciu,som  spomenul toho môjho Krista.Ktosi tam vravel,že to bol vraj akýsi študent z Bratislavy a že sa kdesi v Ružomberku opil a ľudia ho tam zbili.Radšej som to nechal tak…

Nevedel som si ho predstaviť,ako sedí kdesi v krčme ožratý.To k nemu akosi nepasovalo.A ľudia toho narozprávajú…

Nuž,tak  takto  som vtedy stretol Krista…

To bolo vtedy,vtedy v šesťdesiatom ôsmom…

Napísal Dušan Kvičník Kolštrom,

20. augusta roku 2015.