NA ZÁHUMNÍ.

Bolo už ,hádam,pol desiatej.Svojich zopár piviek som si s kamarátmi v zdraví užil a tak som sa ťahal domov.Naša krčma je,tak akosi,na záhumní.Kamarátov synátor ju postavil vlastne v záhrade.Vpredu majú dom,kde bývajú a  vzadu, namiesto záhrady,je krčma.Nerýľuje,nesadí,neokopáva,ale čapuje.Aspoň nemusí nikomu platiť nájomné za pozemok.Dnes sú pozemky drahé.

Hja!Krčma v záhrade.O tom môžeme,my ostatní vysmädnutí slováci,len snívať.Šikovne to vyriešil,krčmárisko.

Za záhradami boli voľné pozemky a tak si tam úspešní mladí podnikatelia postavili pekné domčeky.Pekné,vyčačkané.Nuž,keď je za čo…

Tak,ako som už spomínal,išiel som z krčmy poza záhrady,po záhumní,ako sa vravievalo za starých čias.

Tichý letný večer.V tejto časti našej dediny je o deviatej večer,ako keby boli štyri ráno.Ticho,tma,,kde tu,sliepňajúca lampa,nikde ani nohy.Málokedy niekoho stretnem,keď idem z krčmy.

Išiel som práve popri plote,za ktorým rástlo konča záhrady niekoľko starých sliviek.Zrazu sa za mnou ozval taký,akýsi zvláštny zvuk.Také čosi,ako keď niekto švacne z rebríka,nebo tak něco,ako hovoria bratia česi.Obzrel som sa a skutočne.Na asfalte,hádam desať metrov odo mňa,ležal,no,najlepšie slovo je rozpľaštený,akýsi mládenec.Prišla mi na rozum tá reklama,ktorú dookola omieľajú v televíziách,ako tí anjeli padajú z neba.Kľudná ulica a zrazu bác,rozpľasne sa anjel na betóne.Tu mi to prišlo také isté.Mimovoľne som vo vrecku nahmatal mobil,že hádam kdesi zavolám.No stál som,vyvalený ako pero z dyváňa  a hľadel na junáka.Chcel som čosi povedať,no mladý ma predbehol.

„No,čo čumíš,ty starý kokot!“ slušne ma pozdravil.

Ako sa hovorí,spadli mi sánky.Čakal som,že na zemi bude dochrámaný,dolámaný a krvavý mladý človek.No,tento tu,sa zdvíhal zo zeme,akoby sa nič nestalo.Krv som nevidel a podľa toho,ako rezko vyskočil,ani zlomené nič nemal.Kým som stačil niečo povedať,pobral sa preč.V tme,za svetlom pouličnej lampy,svietili jeho biele tenisky a čosi sa zablýskalo na nohaviciach,s pudlom až pod kolenami.Vyzeral,ako keby sa na mňa pozeral,keďže šilt na čapici mal obrátený dozadu.Na koniec sa stratil v tmavej ulici.

No,keď som sa otriasol,aj ja som utrúsil do tmy niečo nie moc pekné a pobral som sa domov.Ale,nedalo mi a ešte som sa obzrel,ba dokonca som sa vrátil na to miesto,kde žuchol ten ´´anjel´´.Bolo mi čudné,kde sa tam vlastne nabral.Zo slivky a ani z plota spadnúť na cestu nemohol.Vedľa cesty je pás zeme a štrku,zarastený burinou.Zrejme tu budú robiť chodník.Cesta je od plota najmenej tri metre.Tam by z plota nedoskočil,ani keby bol nejaký atlét.

Tak kde sa tam na tej ceste nabral?No hádam tam pľasol ozaj z toho neba.Ale krídla nemal,to by som bol všimol.

Tak čo to bol za anjel…a taký slušný a ešte bez krídiel?

Ohúrený týmto sci-fi zážitkom,som prišiel domov.Zvyknem večer posedieť na verande.Otvorím dvere do záhrady,pustím si nejaký Pink Floyd,alebo si dám krížovku na dobrú noc.Penzisti si vraj majú cibriť mozog krížovkami,aby neosprosteli.

Sprostý dôchodca,hotová opica!

Šedivý,s bradou,vyzerá dôstojne a múdro.Ale,čo keď je pri takomto imidži,s prepáčením,pritŕpnutý?Nuž tak tohoto by som sa dožiť nechcel.Tak jedna krížovka na každý deň.Pre istotu!No a keďže som dnes ešte nelúštil,tak som zobral ceruzku a jednu na dobrú noc som si dal.

Krížovky mi dlho netrvajú,aj túto som mal hotovú raz dva a sánky mi išli dolu nanovo.Keď som si prečítal vylúštenú tajničku,spomenul som si na rozcapeného mládenca na ceste.V tajničke mi vyšlo toto:

„Učený z neba nikto nespadol,ale sprostých,ako keby zhadzovali.“

No,verili by ste tomu?

Napísal Dušan Kvičník Kolštrom,

22.júla 2015.