Anjeli.

Bola jeseň.Opadané farebné lístie vietor preháňal po uliciach mesta.
V parku,vedľa krčmy,bolo lístie už pozhrabované na hromadách,kde čakalo,až ho niekto naloží a odvezie.Na takejto hromade lístia pod stromom,som si všimol akéhosi spiaceho bezdomovca.Sedel v kope nahrabaných listov opretý o strom a v hrsti držal kartónovú krabicu s dunihlavou.Zo zarastených úst mu pomaly odkvickávali na špinavý golier kabátu sliny.
Vošiel som do krčmy.Pri pulte som vypil pivo s rumom,kúpil som si cigarety a pobral som sa.Mal som hodinku pohov,tak som si odskočil do krčmy.
Keď som sa vracal cez park,spomenul som si na bezdomovca pod stromom.Už,keď som ho videl prvý raz,prebehlo mi pamäťou také to čosi,ako keď vidíte niečo,čo ste už kedysi videli.Dežo ví,či ako sa tomu hovorí.Ten motúz pod stromom sa očividne nikde neponáhľal a váľal sa tam v tom lístí tak,ako aj predtým.Prizrel som sa mu lepšie.Moje podvedomie ma neklamalo.Poznal som ho.Bol to môj starý kamarát Egreš.Slúžili sme kedysi spolu,hádam zo dvadsať rokov,no nevidel som ho,ani nepamätám.
Prešiel som po tráve ku nemu a kopol som ho do deravej zablatenej bagandže.
´´Polícia,vstávajte!´´ zreval som naňho.
Pomrvil sa a skúsil otvoriť zalepené oko.Mal len jedno.Druhé bolo zo skla.To mu vybila,ešte ako chlapcovi,kdesi pri Váhu v Krpeľanoch, črepina z granáta,ktorý šmaril o zem,keď sa mu ho neodarilo rozobrať.Z nôh a brucha mu v nemocnici vybrali za hrsť črepín.Jedna z nich mu trafila pravé oko.
´´Buď rád,že si žif!´´ povedal mu starý Kubík,bufetár na Trusalovej v Turanoch,keď sme tam túto príhodu spomínali.
Mihalnice sa mu zatriasli,no oko neotvoril.
´´Choď do p…!´´slušne zahundral.
Zamrvil sa na hromade a predsa mu to len nedalo.Posadil sa,s námahou rozlepil oči a zaškúlil na mňa.Chvíľu pozeral a potom sa mu rozjasnila tvár.
´´Kvičiak,no ty starý kôň,čo ty tu zobúdzaš robotnícku triedu,héé?´´
´´No,len aby si sa tu,z tej tvojej robotníckej triedy,neposral!´´ ochladil som ho.
´´Na,potiahni si dune,ako za starých čias!´´ ponúkol mi krabicu z vínom.
Nakoľko,ja už mám svoj diel dunihlavy na tomto svete dávno poctivo odpitý, s poďakovaním som odmietol a pozval som ho do bufetu na pivo.

Egreš dorazil duňu a krabicu šmaril do kriaku. Pridržiavajúc sa stromu vstal a vliekol sa za mnou k bufetu.Krčmár na mňa zazrel,že,koho mu to tam trepem,ale keď som mu povedal,že si to vypijeme vonku,načapoval nám dve pivá.
Za bufetom boli štyri stoly so stoličkami,tam sme sa usadili.Sedel tu len nejaký párik,inak tu bolo prázdno.
´´A teba kde čerti vláčili,ty lopúch?´´opýtal sa ma kamarát.
Hovorím mu,že som ešte stále v službe.Veď,kedysi dávno,sme začínali spolu.
´´No,nebudeš mi veriť,ale,vieš koho mám teraz na krku?Hádam si už počul, najväčšia aféra na Slovensku!´´
´´No,to hádam nie?Ten oplan z vlády,ten zlodej?´´ neveriacky krútil hlavou.
´´Na kieho Boha je takýmto trpákom ochrana?Šak majú tých svojich holohlavcov!´´ nasral sa Egreš a pokračoval.
´´Čože ty!Ale,ako som dopadol ja!Vieš koho mi dali vartovať?Mafiána,človeče!Vraj aj to sú ľudia,aj tých treba chrániť, povedal mi šéf.´´
´´Veď,ale nedávno,vari pred mesiacom,tu akéhosi mafióza,sundali. Hádam len nemyslíš toho?´´
´´Ja,veru toho,kamaráde!A ja som ho mal pod palcom!Nuž ale,keď sa bije z piatich samopalov,tak tam toho veľa nenachrániš.Pri tom ohňostroji aj mne pár guliek zahvízdalo okolo ucháľov.Moc nechýbalo a bol by som to kúpil.No,mal som na mále!Mazal som odtiaľ,len sa tak za mnou kúrilo.Zasraté trenírky som si vyzliekol až doma.´´
´´Ale,to ťa muselo náčaľstvo pekne dodzigať,keď ti ho pred nosom odkrágľovali!´´ vravím.
´´No,šak preto tu teraz chodím takto,ako voľáky k…..!To by ma už boli z kontroly dávno vymákli.Vieš,ja som sa im na to vysral.Už neslúžim.Nech si takýchto bagáž ochraňujú sami!´´ uľavil si Egrešiak.
Až vtedy som si vlastne uvedomil,že môj kamarát,kedysi veľký frajer a elegán,teraz,zarastený,špinavý a aj celkom dobre smrdiaci,ako keby bezdomovcom z okna vypadol.Obháňala ho podniková kontrola za to,že neuchránil mafiánskeho bossa.No,to sa môže stať len u nás!
Tam hore sa snažia,aby každý,tu na tejto prašivej zemi,mal svojho anjela strážneho.
Je jedno,či je to zlodej a vrah alebo slušný občan.Každý má,vraj,právo na to,aby bol na svojej ceste týmto pozemským životom,ochránený pred každou pliagou.A na to sú sem zhora posielaní strážni anjeli.

Nech mi ale niekto vysvetlí,načo a proti komu,má byť chránený taký,ktorý zabil otca a mater sekerou,alebo taký,čo znásilnil a podrezal malé dievčatko,či nebodaj Stalin a Hitler,ktorých obete neboli ešte dodnes spočítané.Áno,aj oni mali svojich strážnych anjelov.
Tú službu im asi nikto nezávidel.
Toto ja,ako anjel strážny,pracujúci dlhé roky v ochrannej strážnej službe,nemôžem pochopiť.Vidí sa mi,že tento svet nie ja až taký dokonalý,ako by sa na prvý pohľad zdalo.Hlavný šéf,asi niekde urobil chybu,ako vtedy,tí známi súdruhovia z NDR.
Alebo je to všetko inak…?

1.apríla 2017. spísal Dušan Kvičník Kolštrom.