SCI-FI NA ZÁHUMNÍ.

Bolo už ,hádam,pol desiatej.Svojich zopár piviek som si s kamarátmi v zdraví užil a tak som sa ťahal domov.Naša krčma je,tak akosi,na záhumní.Kamarát ju postavil vlastne v záhrade.Vpredu majú dom,kde bývajú a vzadu namiesto záhrady je krčma.Aspoň nemusí nikomu platiť nájomné za pozemok.Dnes sú pozemky drahé.Krčma v záhrade.O tom môžeme,my,ostatní vysmädnutí slováci,len snívať.
Šikovne to vyriešil,krčmárisko.
Za záhradami boli voľné pozemky a tak si tam úspešní mladí podnikatelia postavili pekné domčeky.Pekné,vyčačkané.Nuž,keď je za čo…
Tak,ako som už spomínal,išiel som z krčmy poza záhrady,po záhumní.Tichý letný večer.V Hrabinách je o deviatej večer,ako keby boli štyri ráno.Ticho,nikde ani živej duše.Málokedy niekoho stretnem,keď idem z krčmy.Išiel som práve popri plote,za ktorým rástlo konča záhrady niekoľko starých sliviek.Zrazu sa za mnou ozval taký zvláštny zvuk.Také čosi,ako keď niekto švacne z rebríka,nebo tak něco,ako hovoria bratia česi.Obzrel som sa a skutočne.Na asfalte ležal,no,najlepšie slovo by bolo hádam rozpľaštený,akýsi mládenec.Prišla mi na rozum tá reklama,ktorú dookola omieľajú v televíziách,ako tí anjeli padajú z neba.Kľudná ulica a zrazu bác,rozpľasne sa anjel na betóne.Tu mi to prišlo také isté.Mimovoľne som vo vrecku nahmatal mobil,že hádam kdesi zavolám.No,stál som a hľadel na junáka.Chcel som čosi povedať,no mladý ma predbehol.
„No,čo čumíš,ty starý kokot!“ pekne ma pozdravil.
Ako sa hovorí,spadli mi sánky.Čakal som,že na zemi bude dochrámaný,dolámaný a krvavý mladý človek.No,tento tu,sa zdvíhal zo zeme,akoby sa nič nestalo.Krv som nevidel a podľa toho,ako rezko vyskočil,ani zlomené asi nič nemal.Kým som stačil niečo povedať,pobral sa preč.V tme,za svetlom pouličnej lampy svietili jeho biele tenisky a čosi sa zablýskalo na nohaviciach s pudlom až pod kolenami.Vyzeral,ako keby sa na mňa pozeral,keďže šilt na čapici mal obrátený dozadu.Na koniec sa stratil v tmavej ulici.
Šokovaný som aj ja utrúsil niečo nie moc pekné a pobral som sa domov.Ešte som sa obzrel,ba dokonca som sa vrátil na to miesto,kde žuchol ten ´´anjel´´.Bolo mi čudné,kde sa tam vlastne nabral.Zo slivky a ani z plota spadnúť na cestu nemohol.Vedľa cesty je pás zeme a štrku,zarastený burinou.Zrejme tu budú robiť chodník.Stred cesty je od plotu najmenej tri metre.Tam by z plota nedoskočil,ani keby bol nejaký atlét.Tak,kde sa tam na tej ceste nabral?No hádam tam pľasol ozaj z toho neba.Ale krídla nemal,to by som bol všimol.Tak čo to bol za anjel…a taký ´´slušný´´ a ešte bez krídiel?
Ohúrený takýmto sci-fi zážitkom som prišiel domov.Zvyknem večer posedieť na verande.Otvorím dvere do záhrady,pustím si nejaký Pink Floyd alebo si dám krížovku na dobrú noc.Dôchodcovia si vraj majú cibriť mozog krížovkami,aby neosprosteli.Sprostý dôchodca,hotová opica,pripomenul som si obľúbenú hlášku môjho,dnes už ´´tam hore´´ pôsobiaceho kamaráta Kozu,ktorý zvykol vravieť,že ´´…triezvy človek,hotová opica!´´
Bielovlasý dôchodca,s kultúrne zastrihnutou briadkou,vyzerá dôstojne a múdro.Ale,čo keď je pri takomto imidži,s prepáčením,pritŕpnutý?Nuž tak tohoto by som sa dožiť nechcel.
A preto,jedna krížovka na každý deň!
No a keďže som dnes ešte nelúštil,tak som zobral ceruzku a jednu na dobrú noc som si dal.
Krížovky mi dlho netrvajú,aj túto som mal hotovú raz dva a sánky mi išli dolu nanovo.Keď som si prečítal vylúštenú tajničku,spomenul som si na rozcapeného mládenca na ceste.V tajničke mi vyšlo toto:
„Učený z neba ešte nikto nespadol,ale sprostých,ako keby zhadzovali!“
No,verili by ste tomu?

Dušan Kvičník Kolštrom

14.marca 2016.