Exkurzia.

Leto ako vyšité,teplo ako v Ugande,koniec týždňa,pokojná poobedná piatková šichta v elektráni.Klídek,v celej fabrike,okrem ňa,ani nohy.Všetci trpáci, ktorí tu celý týždeň strpčovali život pracujúcemu ľudu,sa konečne vysmradili domov.Tri poobedné šichty,tri dni víkendového ´´pracovného´´ pokoja.Samozrejme vtedy,ak sa tu voľačo nevykmíni,alebo,ak sem čerti nedovlečú nejakého otravného lopúcha.
Moje nohy vyložené na stole,ja vyložený s novinami v starom foteli,pohoda, až no.Noviny mi vypadli z ruky a ja som zadriemal.Tvrdo som dodržiaval zásadu,že šichta ti najrýchlejšie ujde,keď spíš.
Mal som na háku,voľáke budovanie socializmu.Keď si komunisti vymysleli,nech si budujú!
Málokedy sa stávalo,že by sa v piatok poobede,niekto trepal do fabriky.Manželky hnali podpapučníckych chudákov po obchodoch.Takže ma dosť prekvapilo,keď sa okolo šiestej ozval zvonček z hlavnej brány.
A ešte viac som bol prekvapený,keď som v sluchátku,vtedy sme ešte nemali na bráne kameru,počul,mierne trúnkom podfarbený,hlas môjho bráchu Petra:
´´A Kvičník robí?´´
´´Robí,robí,len sa tak z neho kúri!´´ vravím mu.
´´Ideme na exkurziu!´´ oznámil mi náš Bélinko,ktorý dostal takéto meno,po tatkovi Vojtechovi.
Vraj ma ide pozrieť.Nebolo na tom nič čudné,párkrát tu už takto za mnou prišiel.Tak som ho teda vpustil.
Fabriku poznal,vtedy sa tu ešte nezamykalo.Dvere na strojovni boli rozchľapené dokorán celé leto a nikto nič neukradol.To nie,ako je to tam teraz.Noví majitelia taliani,ktorým Mikuláš elektrárne predal,žgrlia peniaze,vartášov vykúrili preč a natrepali na každý roh kamery a akési pohybové senzory.Neviem načo!Čo sa tu dalo ukradnúť,to už je dávno ukradnuté.Talianski makaróni-hrtani,zbytočne vyhodili euríky von oknom.
Za chvíľu som ho už počul na schodoch.A už vo dverách do velína,po slovensky dozornej miestnosti,skrátka dozorne,stál môj vysmiaty bráško.Nebol sám.Prišiel s ním aj kámoš Daňo,Bélov krčmový a zábavový palantáš,tiež známy,ako šofér linkového autobusu,ktorý otrokov z okolitých dedín vozil na pánske do okresného mesta.
´´Vidíš Daňo!Takto sa zarábajú chechtáčiky a nie vláčiť sa kdesi po čertoch s autobusom!´´ pozdravil ma od dverí Bélino.
´´No,len aby sa tu ten tvoj Kvičník,od tej roboty nepretrhol!´´ podkúril Daňo,vidiac za panelom foteľ s rozloženými novinami..
Doniesli si fľašku koňaku a zopár fliaš piva.
No,Pán Boh pozdrav,pomyslel som si.
´´No,voľáke poháriky sa tu v tejto elektrárni vari nájdu?´´ vyškiera sa môj brat.
´´Hybajte sem za rozvádzač,lebo ak nás tu ktosi vymákne…´´
Usadil som ich za panelom s meracími prístrojmi.Keby sa sem voľáky lopúch dotrepal,aj tak by mi to bolo trt platné,ale aspoň by nás nenašiel rozložených s buteľkou naprostred velína.
Nenechali sa dva razy núkať a Daňo už aj nalieval.Ja som odmietol,predsa len mohli niekoho čerti dovliecť a mohol som sa ľahko dostať do prúseru.Dodzigali by ma,tak či tak,ale aspoň by som nenadúchal.´´Exkurzia´´ sa usadila,popíjala koňačik s pivom a ja som išiel urobiť kávu.
Kde tu som vykukol z okna ku bráne,či sa sem niekto netrepe.
Bolo už skoro sedem hodín.Vytiahol som zo skrine televízor,že si pozrieme správy.Keď skončil šport,Daňo vraví:
´´No,Peťo,vari pomaly poďme,lebo sa nám ľudia naserú…´´
Celkom som tomu nerozumel.Ešte si uliali po jednom a zberali sa na odchod.Vo dverách sa Béla zastavil.
´´Na,tu máš!Daj si na fajront do jedného!´´ vraví a podáva mi zostatok koňačiku a jedno pivo.
A už sa trúsi exkurzia z velína dolu schodmi…
Chcel som ísť dolu s nimi,že ich odprevadím,ale akurát zazvonil telefón,tak som sa vrátil.
Aké bolo moje prekvapenie,keď som pod oknom počul štartovať motor.Bežal som ku oknu a skoro ma kleplo.
Pod oknom cúval spred strojovne autobus ČSAD,na ktorom som si stihol prečítať ceduľu,Martin – Sučany – Podhradie.Za volantom mi mával vysmiaty Daňo,vedľa neho sa škeril Béla a z okien na mňa zazeralo asi desať cestujúcich pasažierov.
Tí dvaja koumáci sa dotrepali do elektrárne aj s linkovým autobusom,v ktorom sedela,očividne nasratá,´´cestujúca verejnosť´´.
Nechali ich tam v tom horúcom plecháči trčať skoro hodinu!
No,mal som dosť.Toto mi asi ťažko niekto uverí.
Už aj som otváral z velína bránu,aby čím skôr zmizli zo závodu.No,toto keby videl náš riaditeľ!Asi by ho klepla pepka.
A ten by ma teda …!
Nuž,aj takéto príhody som zažil v elektrárni,pri budovaní socializmu.

Dušan Kvičník Kolštrom
4.decmbra 2011.